Výukové hry

V súčasnosti je slovo hra veľmi často spájaná so slovom vzdelávanie. Pri vyhľadávaní na internete je táto kombinácia veľmi populárna a môžeme ju označiť za súčasný trend. Môže za to najmä rozširujúca sa dostupnosť počítačov, tabletov a chytrých telefónov, ale aj obrovský pokrok v týchto technológiách v posledných niekoľkých rokoch.

Výukové hry sú typy hier, ktoré boli navrhnuté primárne pre vzdelávanie. Existujú však aj výukové hry, ktoré majú vedľajšiu alebo sekundárnu vzdelávaciu hodnotu. V týchto hrách sa napríklad jedinec venuje primárne príbehu videohry a sekundárne sa učí napríklad historické dejiny. Jedinec sa tak môže učiť hraním a zábavou.

Niektoré zdroje označujú výukové hry ako vyučovaciu techniku, ktorá posilňuje naučené vedomosti a opakuje sa v príjemnejšom prostredí. Podľa predchádzajúcej teórie, sú výukové hry iba také, ktoré posilňujú už naučené vedomosti. Vzdelávacie hry ale môžu byť aj tréneri, ktorí sa nás snažia naučiť nové informácie a nové zručnosti. Taktiež ich úlohou je, aby sme naučili prenášať nadobudnuté vedomosti do každodenného života a taktiež, aby sme zlepšili svoj osobný rozvoj.

Výukové hry môžeme rozdeliť do troch kategórií:

• vzdelávacie simulácie, ktoré odkazujú na interaktívne virtuálne prostredia, ktoré napodobňujú skutočný svet a sú často 2D
• seriózne hry, ktoré odkazujú na virtuálne hry, ktoré sú často 3D a trénujú široké zručnosti pomocou príkladov zo skutočného sveta
• seriózne vzdelávacie hry, ktoré sú podobné serióznym hrám, ale integrujú odlišný pedagogický prístup k poskytovaniu didaktického obsahu

Empirické štúdie v oblasti výukových hier celkovo ukazujú, že vzdelávacie hry majú priaznivý vplyv na učenie a zlepšujú kognitívny rozvoj pre medicínske a prírodovedné predmety. Najnovšia metaanalýza hodnotiaca výsledky vzdelávania súvisiace s výukovými hrami sa zamerala na to, či sa výsledky líšili v závislosti od typu hry. Začlenenie vzdelávacích hier výrazne zlepšuje výsledky vzdelávania, podľa zistení kvantitatívneho hodnotenia 46 empirických štúdií, avšak tento účinok závisí od typu použitej vzdelávacej hry, rozmerov hry a vzdelávacieho prostredia. Najväčší vplyv na výsledky učenia sa konkrétne zaznamenal v 3D vzdelávacích hrách, na rozdiel od 2D a zmiešaných výukových hier, ktoré nepreukázali štatisticky významný vplyv.

História

Výukové hry majú dlhú históriu, boli využívané dokonca skôr ako kocky v hrách, hoci hazardné hry sú často moralizované, koncepty výukových hier mali v ich histórií vysoké postavenie. Niektorí princovia, vojenský dôstojníci, či politici boli vzdelávaný práve týmito hrami.

Jednou z najstaršie dochovanou informáciou o výukových hrách sa považujú Platónove zákony, ktoré navrhujú konštruktívnejšiu úlohu hry vo vzdelávaní. Platón hry považoval za nevyhnutné vo vzdelávaní. Považoval ich za prvý krok k pravému poznaniu. V renesancií sa opäť zaviedla myšlienka, že hry môžu zohrávať podstatnú úlohu vo vzdelávaní. Najznámejším pedagógom v tejto dobe, ktorý stal za touto myšlienkou, bol Vittorino da Feltre. V jeho myšlienkach sa pritom odkazoval na samotné Platónove zákony. Osobitne však pripisoval starým Egypťanom myšlienku využiť hry na vyučovanie matematiky, s najväčšou pravdepodobnosťou v súvislosti s hrou Mancala.

Ján Amos Komenský vo svojej ucelenej filozofii výchovy zo 17. storočia videl hru (ludus) ako ideálnu formu na vyučovanie a učenie. V Schola Ludus načrtáva svoju dôkladnú filozofiu ludus. Myšlienkou prezentovanou v tejto práci, ktorá slúži ako predslov ku knihe o učení sa jazykov prostredníctvom dramatizácie, je všeobecná ludológia. Myšlienka, že hry by mali byť plne integrované do vzdelávacieho procesu – že „zábavné a vážne“ by mali koexistovať – bola inovatívna. Komenského dielo je plné optimizmu a predznamenáva mnohé moderné príspevky pri skúmaní vzťahov medzi spontánnosťou a pravidlami, spoluprácou a súťaživosťou a mnohými ďalšími problémami. Komenského dielo je plné optimizmu a myšlienok o dôstojnosti a slobode človeka.

Kniha Homo Ludens od holandského kultúrneho mysliteľa Johana Huizingu z roku 1938 mala významný vplyv už skôr. Huizingovo primárne presvedčenie, že hra je základným ľudským právom, a že ľudia majú potrebu hrať, je jedným z jeho hlavných bodov. Jean Piaget a Lev Vygotsky zaviedli učenie založené na hre ako pedagogickú stratégiu na univerzitnej úrovni v 70. rokoch 20. storočia. Vďaka týmto Piagetovým pedagogickým iniciatívam si Komenského teórie založené na hrách našli nové publikum. Po tom, čo Mark Lepper (1975) a Thomas Malone (1981) po prvýkrát nezávisle predstavili svoje teórie o tom, prečo sú počítačové hry pútavé a vytvárajú vnútornú motiváciu, v osemdesiatych rokoch došlo k znovuzrodeniu myšlienky využitia hier vo vzdelávacích kontextoch. Ich spoločné pozorovania, že hranie hier zvyšuje vnútornú motiváciu, boli neskôr konceptualizované ako taxonómia vnútornej motivácie (Malone & Lepper, 1987). Americký pedagóg a filozof John Dewey je jedným z viacerých spojení medzi Komenského didaktikou a Lepperovou a Maloneovou teóriou o vnútornej motivácii. Comenius aj Dewey spochybňovali zneužívanie koreňového učenia a podporovali myšlienku učenia sa prostredníctvom mimoškolských aktivít bez oddeľovania života od učenia.

Výhody výukových hier

Zjavné opodstatnenie používania výukových hier je pre zábavu. Okrem toho má však používanie výukových hier mnoho ďalších výhod.

Učí soft skills

Zatiaľ čo veda, technika, inžinierstvo, matematika a jazykové zručnosti sú nevyhnutnou súčasťou učebných osnov, školy by mali klásť dôraz aj na výučbu mäkkých zručností študentov. Druhy rozvojových schopností, ktoré mnohé podniky hľadajú, zahŕňajú kritické myslenie, spoločné riešenie problémov, kreatívne riešenie problémov a vedenie. Okrem potrebného učiva sú vzdelávacie hry fantastickým spôsobom, ako tieto zručnosti rozvíjať.

Poskytne spätnú väzbu v reálnom čase

Na rozdiel od tradičného testovania, ktoré len upevňuje vedomosti na konci kurzu, výukové hry posilňujú vedomosti počas celého vzdelávacieho procesu. Robiť chyby už nepredstavuje vážne zlyhanie, keďže existuje možnosť opätovného pokusu. Zároveň chválenie úspechov a povzbudzovanie, aby sa nevzdávali a skúsili to znovu, pomáha zvyšovať sebavedomie jedincov.

Adaptívne učenie

Adaptívne učenie ponúka jedinečné a personalizované výukové skúsenosti. Videohry sú schopné reagovať na akcie používateľa prostredníctvom AI a iných techník. Úrovne obtiažnosti by boli jednoduchým príkladom. AI môže zmeniť úroveň obtiažnosti tak, aby vyhovovala požiadavkám hráčom v závislosti od toho, či aktivity dokončujú rýchlo, alebo ich považujú za náročné. To pomáha jedincom rozvíjať svoj talent vlastným tempom.

Zvýšený záujem jedincov

Hranie vzdelávacích hier umožňuje praktickú metódu učenia. Sú vyrobené tak, aby boli zaujímavé a inšpirovali žiakov, aby pokračovali v učení aj mimo školských priestorov. Vďaka výukovým hrám sú jedinci viac naklonený pokračovať v štúdiu mimo školských priestorov a venovať sa týmto hrám aj dobrovoľne vo voľnom čase.

Lepšia retencia

Študenti si uchovávajú viac informácií, keď sa aktívne podieľajú na ich vzdelávaní. Toto je založené na myšlienke zážitkového učenia, niekedy známeho ako učenie sa praxou. Študenti používajú nové nápady namiesto toho, aby si len snažili spomenúť už na naučené veci. Taktiež to pomáha pri formovaní nových rutín a nového správania.

Gamifikácia vo výkových hrách

Gamifikácia vo výukových hrách sa môže nachádzať v dvoch formách. Štrukturálna gamifikácia preberá už existujúci vzdelávací obsah a pripája herné prvky, ako sú úrovne a rebríčky, aby motivovala študentov so zmyslom pre súťaživosť. Na druhej strane, gamifikácia obsahu sa nezastaví len pri herných prvkoch, ale predstavuje aj herné mechanizmy a herné myslenie. Pomocou príbehov, výziev, tajomstva a charakteru na vzdelávacie ciele sa študenti viac zapájajú do predmetu, ktorý je zbavený akademických nástrah, nudy a zmätku.

Pochopenie vnútorných a vonkajších motívov učenia je nevyhnutné na vysvetlenie, prečo je gamifikácia taká efektívna. Keď sú študenti vnútorne motivovaní, zaujímajú sa o obsah kurzu, ktorý sa učia a prejavujú súťaživosť, spolupatričnosť alebo radosť. Vonkajšia motivácia na druhej strane nastáva, keď je žiak nútený konať, ako je plnenie úloh, získavanie známok alebo získavanie odznakov. Štrukturálna gamifikácia má však významné negatívum, pretože nahrádza vnútornú motiváciu vonkajšou motiváciou a kladie dôraz na získavanie zásluh a nie na zapájanie sa do zmysluplných aktivít.

Dizajn hry a jej mechanika sú dôležitou súčasťou tohto procesu. Po dokončení určitých úloh sú študenti hodnotený odznakmi za ich úsilie. Študenti využijú príležitosť, aby získali ďalšie odznaky a sú vysoko motivovaní pokračovať vo svojej vzdelávacej ceste. To ešte umocňujú rebríčky, v ktorých sa môžu porovnávať so svojimi rovesníkmi. Pomocou bodového systému pre konkrétne úlohy a úspechy sa študenti stávajú ešte viac súťaživými, aby videli svoje mená na popredných priečkach rebríčku a získali odmeny.

Aj keď úsilie potrebné na prerobenie učebných osnov a začlenenie týchto prvkov nie je maličkosť, výhody sú ohromujúce. Gamifikácia pripája intenzívne emócie k procesu učenia a umožňuje študentom vyjadriť sa počas učenia. Najvďačnejšou výhodou je schopnosť samostatne riadiť svoj pokrok a prevziať zodpovednosť za svoje učenie opakovaným pokusom a zlyhaním bez následkov.

Príklady výukových hier

Existuje množstvo zaujímavých výukových hier pre všetky vekové kategórie. V nasledujúcej časti sú popísané výukové hry pre stredoškolských a vysokoškolských študentov.

CodinGame

Ukážka z hry CodinGame

CodinGame je bezplatná open-source programovacia hra, v ktorej sa môžete naučiť s viac ako 25 programovacími jazykmi. Patria medzi nich napríklad Java, JavaScript, PHP a mnoho ďalších. Výhodou tejto hry je, že ju môžete hrať spolu s kamarátmi a nazvájom spolu súťažiť, kto jednotlivé úlohy dokončí rýchlejšie. Hra využíva prvky gamifikácie a za každý úspešný level budete odemený určitým počtom bodom.

CSS Diner

CSS Diner je jednoduchý, ale zábavný spôsob, ako sa naučiť CSS. Je určený najmä pre začiatkočníkov. V hre je 32 úrovní, ktoré vás naučia základy fungovania selektorov CSS. Každá úroveň tejto bezplatnej kódovacej hry sa postupne stáva zložitejšou, tak ako reálna videohra. Taktiež v každej ďalšej úrovni využijete to, čo ste sa v predchádzajúcich naučili.

Flexbox Froggy

Flexbox Froggy je určená pre programátorov, ktorý už majú nejakú skúsenosť s CSS a chceli by sa naučiť, ako funguje CSS Flexbox. Hra má jednoduché rozhranie, ktoré vás naučí, ako správne zarovnávať pomocou Flexboxu.

CodeCombat

CodeCombat je zameraný na učiteľov a študentov, ale hrať môže každý. Naučí vás rôzne programovacie jazyky ako Python, JavaScript, CoffeeScript alebo skriptovací jazyk hry Lua. Na začiatočníckej úrovni Dungeon budete presúvať svojho hrdinu cez programovaciu hru pomocou niekoľkých základných príkazov podľa návodu k hre.

Rule It Out

Ukážka z hry Rule It Out

Rule It Out je hra určena pre študentov medicíny. V určenom časovom limite (60 sekúnd) musíte správne určiť diagnózu pacienta, na základe niekoľkých indícií. Postupne podľa indícií vylučujete jednotlivé choroby, až vám na konci ostane jedna. Na konci hry taktiež vyberie jednu možnosť, pomocou ktorej by ste túto chorobu zistili.

Law Dojo

Law Dojo je hra určená pre študentov práva, ale aj pre bežných ľudí, ktorý sa chcú naučiť základy práva. Táto aplikácia je dostupná na Google Play a taktiež aj na App Store. Aplikácia funguje na princípe kvízových otázok s možnosťou výberu z viacerých možností. Aplikácia sa vás opýta otázku ohľadom práva a vy máte 15 sekúnd na odpoveď. Ak odpoviete správne, získate viac bodov a môžete hrať, kým nestratíte všetky svoje životy. Potom môžete skontrolovať svoje otázky a odpovede, uložiť svoje skóre do tabuľky výsledkov a zistiť, ako sa vám darí v porovnaní s ostatnými.